Šafran Roseus (ružový)

Druh šafranu z čeľade kosatcovité (Iridaceae), ktorý sa vyskytuje najmä v stredomorskej oblasti.

Názov roseus znamená „ružový“, čo odkazuje na jeho charakteristické ružové až bledofialové kvety.

Podobne ako iné šafrany kvitne skoro na jar alebo na jeseň, v závislosti od podnebia.

Okrasná rastlina, ktorá sa niekedy pestuje v skalkách a záhradách

Ako pestovať

Starí Rimania považovali šafran za kvet bohyne rannej zory Aurory. Ľudia ho poznali už v starovekej Asýrii a Babylonii, v Indii a Egypte niekoľko tisícročí pred naším letopočtom, kde sa používal ako farbiarska, liečivá a okrasná rastlina aj ako korenie. Názov rodu Crocus (šafran) je starogrécky a používal sa už v staroveku.

Sadí sa v septembri až novembri, jesenne kvitnúce druhy v júli.

Šafran sa rozmnožuje hľuzocibuľami, ktoré sa každý rok na začiatku leta, po odkvitnutí a zaschnutí nadzemných častí, vykopú z pôdy a presušia na tienistom, suchom a vetranom mieste. Potom sa malé dcérske cibuľky oddelia od veľkých. Veľké sa na jeseň vysádzajú 5–8 cm od seba do dočasných záhonov. Šafran vyžaduje ľahké piesočnaté pôdy a slnečné stanovištia.

Cibule sa sadia na jeseň — od septembra do decembra, kým pôda nezamrzne. Zvoľte slnečné miesto alebo ľahký polotieň a kyprú, dobre priepustnú pôdu. Sadzajte ich zhruba do hĺbky trojnásobku ich výšky, špičkou nahor, 5–10 cm od seba. Po výsadbe raz zalejte a pôdu udržiavajte mierne vlhkú až do prvých listov. Po odkvitnutí odstráňte odkvitnutý kvet, ale listy nechajte zožltnúť samé — vyživujú cibuľu na ďalšiu sezónu.