Šafran chrysanthus Blue bird

Vyznačuje sa jemnými modrofialovými kvetmi so žltým stredom a jemným, elegantným tvarom.

Dorastá do výšky asi 8 – 10 cm a kvitne už koncom zimy alebo začiatkom jari.

Je vhodný do skaliek, trávnikov a nádob.

Uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu a slnečné až polotienisté miesto. Výborná voľba na skoré ozelenenie a prilákanie včiel.

Ako pestovať

Starí Rimania považovali šafran za kvet bohyne rannej zory Aurory. Ľudia ho poznali už v starovekej Asýrii a Babylonii, v Indii a Egypte niekoľko tisícročí pred naším letopočtom, kde sa používal ako farbiarska, liečivá a okrasná rastlina a ako korenie. Názov rodu Crocus (šafran) je starogrécky a používal sa už v staroveku.

Vysádzajú sa v septembri – novembri, jesenné druhy v júli.

Šafran sa rozmnožuje hľuzami, ktoré sa každý rok začiatkom leta, po odkvitnutí a zaschnutí nadzemných častí, vyberajú z pôdy a sušia na tienistom, suchom a vetranom mieste. Potom sa vytvorené malé dcérske hľuzky oddelia od veľkých. Veľké sa na jeseň vysádzajú vo vzdialenosti 5 – 8 cm od seba do dočasných záhonov. Šafran vyžaduje ľahké piesočnaté pôdy a slnečné stanovištia.

Cibule sa sadia na jeseň — od septembra do decembra, kým pôda nezamrzne. Zvoľte slnečné miesto alebo ľahký polotieň a kyprú, dobre priepustnú pôdu. Sadzajte ich zhruba do hĺbky trojnásobku ich výšky, špičkou nahor, 5–10 cm od seba. Po výsadbe raz zalejte a pôdu udržiavajte mierne vlhkú až do prvých listov. Po odkvitnutí odstráňte odkvitnutý kvet, ale listy nechajte zožltnúť samé — vyživujú cibuľu na ďalšiu sezónu.