Krókus chrysanthus Fuscotinctus (žltý)

Okrasný hľuznatý druh krókusu známy skorým kvitnutím na jar.

Jeho kvety sú žlté s tmavými hnedofialovými škvrnami a žilkami, ktoré im dodávajú zaujímavý a kontrastný vzhľad.

Listy sú úzke, tmavozelené s charakteristickým bielym pruhom v strede.

Rastlina je kompaktná, vhodná do skaliek, záhradných záhonov a nádob.

Má rád slnečné až polotienisté miesta a dobre priepustnú pôdu.

Ako pestovať

Starovekí Rimania považovali krókus za kvet bohyne rannej zory Aurory. Ľudia ho poznali už v starovekej Asýrii a Babylonii, v Indii a Egypte niekoľko tisícročí pred naším letopočtom, kde sa používal ako farbiarska, liečivá a okrasná rastlina a ako korenie. Rodové meno Crocus (krókus) je starogrécke a používalo sa už v staroveku.

Vysádzajú sa v septembri – novembri, jesenné druhy v júli.

Krókus sa rozmnožuje hľuzami, ktoré sa každý rok začiatkom leta, po odkvitnutí a zaschnutí nadzemných častí, vyberú z pôdy a vysušia na tienistom, suchom a vetranom mieste. Potom sa vytvorené malé dcérske hľuzky oddelia od veľkých. Veľké sa na jeseň vysádzajú 5 – 8 cm od seba do dočasných záhonov. Krókus vyžaduje ľahké piesočnaté pôdy a slnečné stanovištia.

Cibule sa sadia na jeseň — od septembra do decembra, kým pôda nezamrzne. Zvoľte slnečné miesto alebo ľahký polotieň a kyprú, dobre priepustnú pôdu. Sadzajte ich zhruba do hĺbky trojnásobku ich výšky, špičkou nahor, 5–10 cm od seba. Po výsadbe raz zalejte a pôdu udržiavajte mierne vlhkú až do prvých listov. Po odkvitnutí odstráňte odkvitnutý kvet, ale listy nechajte zožltnúť samé — vyživujú cibuľu na ďalšiu sezónu.