Táto odroda viniča pochádza z južného Francúzska.
V oblasti Cognac postupne vytláča odrodu Folle blanche. Veľa sa pestuje aj v Toskánsku v Taliansku, kde ju nazývajú Trebbiano (Trebbiano), preto sa mnohí domnievajú, že jej domovina je práve tam.
Dobre sa jej darí aj v Bulharsku, Moldavsku a Kanade. Známa bola už v roku 1302, keď ju opísal taliansky botanik Pietro de' Crescenzi. Nazýva sa aj Muscadelle (Muscadelle) a často sa v malom množstve pridáva pri scelovaní bielych vín. V určitom množstve, pridaná k hroznu červených odrôd, je súčasťou slávnych vín „Chianti“.
Táto odroda, ktorej je v oblasti Armagnac približne 11 250 ha (75 % plochy vinohradov), je dobre prispôsobená miestnym pôdam, odolná voči mrazu, prispôsobená múčnatke a sivej hnilobe, pomerne odolná voči suchu a veľmi úrodná - z jedného hektára sa získa až 100-150 hl vína. Trebbiano je jednou z hlavných odrôd, z ktorých sa vyrába „Armagnac“.
Agrobiologická charakteristika - patrí do skupiny neskoro dozrievajúcich odrôd (jej hrozno dozrieva koncom IX. - začiatkom X. mesiaca). Strapec je stredne veľký až veľký, okrídlený. Bobuľa je malá, takmer guľatá, pokrytá stredne hrubou, húževnatou, žltozelenou šupkou s voskovým povlakom. Opadávanie kvetov a sprchávanie (millerandage) sa pri tejto odrode nepozorujú. Má afinitu k podpníkom rozšíreným v krajine, najvhodnejší je pre ňu však 41 B.
Technologická charakteristika - v konzumnej zrelosti hrozno nahromadí okolo 18-21 % cukrov pri obsahu titrovateľných kyselín 7-9,5 g/l. Hrozno má dobrú cukornatosť, ktorá dosahuje 24-25 %, a vysokú kyslosť. Vína z neho majú jemnú chuť a rýchlo vytvárajú buket, ale starnutím sa ďalej nezlepšujú. V Bulharsku sa používa najmä na vínne suroviny na destiláciu.
Odolnosť - viniče sú málo odolné voči nízkym zimným teplotám a suchu, ale majú dobrú odolnosť voči múčnatke a sivej hnilobe.
Úroda - vyznačujú sa dobrým rastom a veľmi dobrou úrodnosťou (priemerná úroda z dekára (1000 m²) je 1000-1500 kg). V oblasti Pomorie a Burgas sa z nej získavajú vínne suroviny na výrobu brandy („Acheloj“).
List — veľký, pozdĺžne oválny, silne vykrajovaný, 5-laločný, plstnatý. Čepeľ je neurčito ohnutá nahor, s hrubo pľuzgierovitým povrchom. Obrys stredného laloka tvorí ostrý uhol. Horné výrezy sú hlboké až stredne hlboké, uzavreté, s vajcovitým otvorom a so zaobleným dnom. Dolné výrezy sú plytké, otvorené, s rovnobežnými stranami a s ostrým dnom. Stopkový výrez je otvorený, lýrovitý, s ostrým dnom alebo uzavretý, s eliptickým otvorom. Zúbky sú veľké, trojuholníkové, so širokou základňou, niekedy svetlejšie sfarbené. Žilnatina je zhora aj zdola svetlo žltkastá. Stopka je stredne dlhá, svetlozelená, holá. Jesenné sfarbenie listu je žlté.
Kvet — obojpohlavný. Strapec — veľký, kužeľovitý, pri báze rozvetvený, okrídlený, polohustý. Stopka je stredne dlhá, stredne hrubá, celá zdrevnatená, húževnatá. Bobuľa — skôr drobná, guľatá, zelenkastožltá (pri prezretí ružovie) s drobnými, riedkymi bodkami. Šupka je priehľadná, hrubá, húževnatá. Dužina je šťavnatá, s harmonickou chuťou. Stopôčka je stredne dlhá, tenká, s malým kužeľovitým lôžkom a krátkou štetôčkou.
Ugni blanc je veľmi neskorá muštová odroda. Jej hrozno dozrieva v prvej polovici októbra. Uprednostňuje ľahké piesočnato-ílovité pôdy, kde prejavuje svoje cenné vlastnosti. Má bujný rast, veľmi vysokú úrodnosť a vysoký výnos. Jej afinita k podpníkom rozšíreným v Bulharsku je dobrá. Je citlivá na chlad a pomerne odolná voči suchu. Jej hrozno nepraská a takmer nehnije. Vďaka vysokej kyslosti sa z jej hrozna získavajú vysokokvalitné vínne suroviny na koňak, ktoré rýchlo dozrievajú. V provinciách Charente a Armagnac (Francúzsko) vytlačila iné odrody, ako napríklad Folle blanche, pri výrobe koňakov a armagnacu.